nedeľa 8. septembra 2013

Týždeň piaty: Jeg elsker Danmark!

8.9.2013

Päť týždňov. To je dosť dlho na to, aby som si obľúbila ľudí, ktorých dennodenne stretávam. Je to dosť dlho na to, aby som si zvykla na ranné venčenie psov a každodenné jazdenie na bicykli. Je to dosť dlho na to, aby som namiesto súvislého nezrozumiteľného hovoreného textu začala rozoznávať jednotlivé slová. Päť týždňov je dosť dlho na to, aby som sa naučila orientovať v meste dostatočne na to, aby som sa vedela dostať kam potrebujem.  Je to dosť dlho na to, aby som si zvykla, že na obed sa jedáva chlieb, ale aj na to, aby som sa naučila, že každá skúsenosť je dobrá skúsenosť. Je to dosť dlho na to, aby ma Dáni presvedčili, že nie všetci sú chladní ako ich rána. Je to dosť dlho na to, aby som sa už necítila ako na výlete, ale ako v normálnom živote. Je to dosť dlho na to, aby ma začínalo prekvapovať, že som ešte stále absolútne spokojná, šťastná a nič mi nechýba. Päť týždňov stačí na to, aby som mohla s istou povedať: „Jeg elsker Danmark!“

Môj piaty týždeň sa začal super víkendom. V piatok sme boli všetci exchange students na stredovekom festivale u nás v meste. Samotný festival by nebol až taký skvelý, keby tam neboli skvelí ľudia. A celý večer som strávila s mojou českou Katkou, takže som sa vytešovala z používania slovenčiny. Aj sobotu som strávila v milej spoločnosti. Spolu s Katkou a Nemkou, ktorá tu tiež bola minulý rok ako exchange student a rozhodla  sa tu zostať, sme išli na pláž. Je super mať hneď v meste také príjemné, pokojné a pekné miesto.

Oddýchnutá po víkende som bola pripravená zase sa pobrať do školy. Druhý školský týždeň mám už za sebou a na moje vlastné prekvapenie tam chodím deň čo deň radšej. Každým dňom sa mi prihovorí viac spolužiakov, hodiny sú lepšie a lepšie, lebo sa zapájam viac a viac.

Prvé tri dni v tomto týždni však neboli bežné školské dni. Robili sme skupinové projekty o imigrácii. Aby sme tam my cudzinci len tak nesedeli a neusmievali sa na pracujúcich Dánov, vytvorili sme samostatnú skupinu (Argentínčanka, Mexičan a ja) a každý z nás pracoval na projekte o imigrácii vo svojej krajine.

V pondelok som bola na prvej hodine kurzu pre cudzincov tuto u nás v meste. Bolo nás tam len päť, všetci sme sa už navzájom poznali a bolo to viac o klebetení ako o dánčine, ale aj tak bolo super byť s ľuďmi, ktorí prežívajú to čo ja. A aj tu máme super učiteľku. Cestou domov (ktorú som absolvovala samozrejme na bicykli) som zažila prvý poriadny dážď. Domov som síce prišla mokrá ako myš, ale aj tak s úsmevom na tvári, lebo som si povedala, že počasie ma už považuje za Dána, tak sa rozhodlo, že ma už nebude šetriť.

V utorok som išla do knižnice so spolužiačkou, ktorá tam pracuje a pomohla mi nájsť detské knižky v dánčine. Také tie s veľkými písmenami a veľa obrázkami. Tak som si nejaké vybrala a teraz sú mojou náplňou počas nekonečných hodín dánčiny.

Piatok bol mimoriadne úspešný školský deň, lebo som sa na každej hodine aktívne zapájala. Mala som prvú hodinu biotechnológie a bola som veľmi milo prekvapená tým, ako ma to bavilo. Boli sme v labáku, za ktorého vybavenie by sa podľa mňa nemusela hanbiť ani nitrianska nemocnica a pripravovali sme nejakú látku, v ktorej pekne rastú baktérie. Počkáme, kým nám vyrastú a potom ich budeme pozorovať.

V piatok večer sme mali školskú party. Podľa pôvodného plánu som sa mala pred jej začatím stretnúť so spolužiačkami doma u jednej z nich a mali sme tam ísť potom spolu, lenže kvôli nečakaným a nepredvídaným okolnostiam sa to muselo na poslednú chvíľu zrušiť. Zhodou šťastných udalostí som sa však dostala na inú before-party. Všetci tam síce boli z vyššieho ročníka a poznala som tam len jednu babu (a to nie tú, u ktorej to bolo), ale aj tak tam bolo super a spoznala som kopu nových ľudí. No a tá party, to bola paráda. Prekvapená je slabé slovo na to, aby vystihlo ako som sa cítila, keď som sa dozvedela, že na pôde školy čapujú pivo a predávajú breezery. A na takejto akcii sa aj z chladných dánskych teenagerov stala milá, otvorená a komunikatívna banda super ľudí.

Tak, to by bolo všetko o mojom ďalšom skvelom týždni. Na záver mi zostáva už len zapriať Vám toľko šťastia, dobrej nálady a skvelých dní, koľko mám ja J

Hej hej,
Čeky








Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára